Hlavne na mladú generáciu je v dnešnej dobre je vytváraný určitý druh nátlaku. „Musíš" vyštudovať strednú, dostať sa čím skôr na Vysokú školu, prežiť pár rokov štúdiom, ale samozrejme aj pravým "študentským" životom, pomedzi to by bolo ideálne precestovať čím najviac krajín, využiť možnosť erazmu, nazbierať množstvo skúseností, kontaktov, pomedzi to samozrejme niekde aspoň na polovičný úväzok pracovať a začať si budovať kariéru....to už nehorím o tom, že byť single "out, minimálne mať priateľa s výhodami.
Samozrejme nie so všetkým bude každý súhlasiť, ale ruku na srdce študenti....nemáte niekedy pocit, že nám niečo uniká, niečo sme nestihli??? Svet je tak preplnený možnosťami, že často sa stane , že zabúdame žiť prítomnosť a jednoduchosť. Tak veľmi chceme všetko dosiahnuť, zažiť, skúsiť až zabúdame na jednoduchosť, a hlavne míňame prítomnosť a žijeme budúcnosťou.
Nie je to chyba jednotlivca, ale vo veľkej miere sú to nároky, ktoré sú na nás kladené, či už od rodiny, priateľov, zamestnávateľov...nie sme tak trochu stratení v kolobehu sveta??
Existuje veľa mladých ľudí, ktorí sa práve na ceste k niečomu sa stať, sa cítia stratení a pohltení všetkými informáciami a nárokmi na nich kladených, mňa zahŕňajúc. No ako snaha niečo dosiahnuť môže prepuknúť tak veľmi rýchlo môže pominúť a to väčšinou v prípade, keď sa nám stane niečo nepríjemné. Či je to neúspech v práci, škole, kedy aj napriek našej snahe a skúsenostiam to miesto alebo A-čko dostane niečia dcéra, či známy.... Neverím, že existuje človek, ktorý by toto nezažil.
Čo však s tým? Môžeme sa nad tým tak akurát zamyslieť, napísať článok, vyhrnúť si rukávy, mať ostré lakte a snažiť sa v tak zložitom svete žiť jednoduchý život, ktorý nám patrí.