Koľko "percent" nás samých sme ochotní priznať?

Autor: Jana Andraščíková | 3.3.2012 o 10:58 | (upravené 5.3.2012 o 18:37) Karma článku: 4,34 | Prečítané:  197x

Mám dosť článkov o politike, ale vážne. Aké by to bolo krásne žiť vo svete bez politiky, problémov, krízy, rozporov...bohužiaľ je to utópia. Práve preto musíme dennodenne, tak ako si vychutnáme teplú kávu, počúvať o studenej a miestami smiešnej politike. Možno sa to zdá, že je to len spôsob ako pred tým  zatvoriť oči, ale v skutočnosti to možno aj tak je...

 

Myslím, že každý máme hlavu plnú svojich problémov alebo aspoň myšlienok, ktoré nás ťažia, ale pýtam sa sama seba...“to je naozaj potrebné aby sa každý vyjadril svojim a v podstate rovnakým komentárom k momentálnej politickej situácii?“ Samozrejme, ešteže existuje to čarovné slovo demokracia a sloboda prejavu, na to totiž každý môže a určite odvolá....ale no taak...čo je veľa, to je moc.

Ak by každý človek, ktorý sa snaží vyjadriť svoj nesúhlas s tým alebo tamtým, využil ten čas na niečo užitočnejšie ako je napríklad dajme tomu, plnohodnotný rozhovor s niekým v rodine, priateľom., myslím, že by tým urobil väčšie dobro nielen sebe ale iste aj spoločnosti.  Nech to vyznie akoby to písal snílek(s týmto pomenovaním som sa už dávno rozlúčila, no neberiem to ako urážku)...kľudne, ale na pravde to nič nemení.

Prečo majú ľudia tendenciu  snažiť sa byť súčasťou niečoho veľkého a pritom zabúdajú na svoj malý mikrosvet a politiku vlastného života. Zamyslite sa, volili by za vás všetci členovia rodiny v našich  imaginárnych voľbách? Sme politikmi aj v našich životoch. Ruku na srdce: Koľkokrát sme nasľubovali nášmu okoliu hory doly ,len aby nás mali radi? A keď „voľby“ pominú spolu s nimi aj naše sľuby, na ktoré sa snažíme zabudnúť a je nám dobre v našom pelechu...Nesnažíme sa aj my v našom okolí robiť si čo najlepšiu kampaň, získať si priazeň, popularitu, ale v skutočnosti už dopredu vieme, že nie je možné splniť  to, k čomu sme sa zaviazali?

Práve preto by sme podľa mňa aj v období predvolebného šialenstva nemali zabúdať na to, že článkom na akejkoľvek sociálnej sieti, rozčuľovaním sa v krčme nič nezískame, nič nezmeníme, tak akurát možno zo seba vybijeme zlosť. Nakoniec si aj tak každý uvedomí že tzv. mlátením prázdnej slamy nikto nikdy revolúciu neurobil a ťažko urobí.

No čo tak naša osobná malá revolúcia? Dokedy bude potlačovaná práve tým, že si spomenieme na „hnusných skorumpovaných politikov“, ktorí za všetko môžu...

Totižto raz si uvedomíme že to neboli oni, ktorým máme dávať za vinu  všetky naše osobné prehry, našu neschopnosť nájsť si aktívny čas pre ľudí, na ktorých nám záleží...boli sme to len a len my....tak silní individualisti, samozrejme, ktorými sme, len keď nám to vyhovuje.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?